Cumlík je predmet, ktorý je priamo navrhnutý na dlhší a opakovaný kontakt so sliznicou úst. Dieťa ho môže mať v ústach desiatky minút, niekedy aj dlhšie, a používať ho viackrát denne. To je zásadný rozdiel oproti predmetu, ktorý dieťa náhodne objaví. Ak dieťa napríklad na chvíľu vloží do úst kúsok hračky, kontakt je náhodný a…
Fetálny mikrochimerizmus je fascinujúci práve preto, že vieme, že k výmene buniek dochádza, ale ešte presne nerozumieme všetkým jej dôsledkom. Výskum stále hľadá odpovede na viaceré otázky. Ktoré bunky zostávajú? Nie všetky fetálne bunky sa správajú rovnako. Vedci ešte úplne nepoznajú, ktoré typy buniek najľahšie prechádzajú cez placentu, ktoré prežívajú a prečo niektoré dokážu v…
Áno, je to možné a je to predmetom intenzívneho výskumu. Fetálny mikrochimerizmus znamená, že malé množstvo buniek plodu môže po tehotenstve pretrvávať v tele matky. Niektoré z týchto buniek sa môžu správať aktívne a reagovať na prostredie tkanív. Vplyv na imunitný systém Fetálne bunky môžu komunikovať s bunkami imunitného systému a potenciálne ovplyvňovať zápalové a…
Áno, môžu mať biologickú funkciu, ale ich presná úloha ešte nie je úplne objasnená. Vedci skúmajú fetálny mikrochimerizmus – teda pretrvávanie malého množstva buniek plodu v organizme matky po tehotenstve. Nie sú iba „pasívnymi návštevníkmi“ Niektoré fetálne bunky sa dokážu dostať do rôznych tkanív a reagovať na prostredie, v ktorom sa nachádzajú. Výskum naznačuje niekoľko…
Áno. Niektoré bunky plodu môžu v tele mamy pretrvávať mnoho rokov po pôrode, dokonca boli opísané aj desaťročia po tehotenstve. Tento jav sa nazýva fetálny mikrochimerizmus. Ako je to možné? Počas tehotenstva môže malé množstvo buniek bábätka prejsť cez placentu do krvného obehu mamy. Niektoré z nich sa následne dostanú do rôznych tkanív a môžu…
Počas tehotenstva nefunguje placenta ako úplne nepriepustná stena. Medzi krvným obehom mamy a bábätka existuje veľmi špecifické rozhranie, cez ktoré prebieha výmena kyslíka, živín a odpadových látok. Za určitých okolností cez toto rozhranie môžu prejsť aj jednotlivé bunky plodu. Tento jav sa nazýva fetálny mikrochimerizmus. Čo sa deje? Malé množstvo buniek z plodu môže prejsť…
Tehotenstvo nezanecháva stopu iba v podobe zmien, ktoré vidíme navonok. Jedným z fascinujúcich biologických javov je fetálny mikrochimerizmus – prítomnosť malého množstva buniek plodu v tele matky. Počas tehotenstva môžu niektoré bunky prechádzať cez placentu z plodu do organizmu matky a zároveň aj opačným smerom. Časť fetálnych buniek môže následne pretrvávať v matkinom tele ešte…
Áno, je to jedna z najzaujímavejších oblastí výskumu fetálneho mikrochimerizmu. Bunky plodu, ktoré prejdú do organizmu matky, nemusia zostať úplne pasívne. Vedci skúmajú, či môžu ovplyvňovať imunitný systém a správanie buniek v poškodených tkanivách. Ako by mohli ovplyvňovať imunitu? Fetálne bunky môžu niesť genetické a biologické vlastnosti dieťaťa, a preto ich imunitný systém mamy môže…
Počas tehotenstva môže malé množstvo buniek plodu prejsť cez placentu do krvného obehu mamy. Tento jav sa označuje ako fetálny mikrochimerizmus. Následne sa niektoré z týchto buniek môžu dostať a pretrvávať v rôznych tkanivách. Výskumníci ich identifikovali napríklad v: Neznamená to, že bunky plodu tieto orgány „osídlia“ vo veľkom množstve. Ide o malú populáciu buniek,…
Tento jav sa nazýva fetálny mikrochimerizmus. Počas tehotenstva môžu niektoré bunky plodu prejsť cez placentu do krvného obehu matky. Malá časť z nich môže následne zostať v jej tkanivách roky až desaťročia po pôrode. Kam sa môžu dostať? Výskumy našli bunky fetálneho pôvodu v rôznych tkanivách a orgánoch matky, napríklad v: Neznamená to, že sú…
Počas tehotenstva môže medzi plodom a matkou dochádzať k obojstrannej výmene buniek cez placentu. Tento jav sa nazýva fetálny mikrochimerizmus. Nie je to však tak, že by krv matky a bábätka bežne voľne cirkulovali spolu. Placenta vytvára rozhranie medzi oboma krvnými obehmi. Napriek tomu sa malé množstvo buniek môže dostať z jedného obehu do druhého….
To sa dá posúdiť až podľa toho, čo počas bežného dňa skutočne jete a aké doplnky užívate. Samotné označenie „high-fiber“ na výrobku ešte neznamená, že jedálniček je pestrý na prirodzené zdroje vlákniny. Prirodzené zdroje vlákniny Dobrý základ tvoria najmä: Výhodou je, že spolu s vlákninou získavate aj vitamíny, minerálne látky, antioxidanty a ďalšie bioaktívne látky….
Vláknina a tekutiny spolu úzko súvisia. Niektoré druhy vlákniny absorbujú vodu, zväčšujú svoj objem a ovplyvňujú konzistenciu stolice. Ak vlákninu výrazne zvýšite, ale tekutín máte málo, trávenie nemusí fungovať tak pohodlne, ako očakávate. Čo voda s vlákninou robí? Najmä rozpustná vláknina dokáže na seba viazať vodu a vytvárať gélovitú štruktúru. Pomáha tak udržiavať črevný obsah…
Najlepšie je postupovať pomaly a postupne. Črevá aj ich mikroorganizmy potrebujú čas, aby sa prispôsobili väčšiemu množstvu vlákniny. Začnite malými zmenami Namiesto veľkej zmeny jedálnička zo dňa na deň skúste postupne: Keď si trávenie zvykne, môžete množstvo ďalej pomaly zvyšovať. Nezabúdajte na tekutiny Pri vyššom príjme vlákniny je dôležité pravidelne piť. Vláknina, ktorá viaže vodu,…
Je to pomerne časté, najmä keď sa množstvo vlákniny zvýši naraz. Neznamená to automaticky, že vám vláknina škodí. Črevá a črevný mikrobióm si jednoducho potrebujú na väčšie množstvo zvyknúť. Vlákninu spracúvajú črevné baktérie Niektoré druhy vlákniny sa v tenkom čreve nestrávia a dostanú sa do hrubého čreva. Tam ich fermentujú črevné mikroorganizmy. Pri tomto procese…
Áno, najmä ak vlákniny prijímate veľmi veľa, zvýšite jej množstvo náhle alebo máte citlivé trávenie. Vláknina je dôležitá pre zdravie, ale ani pri nej neplatí, že „viac je vždy lepšie“. Čo môže spôsobiť príliš veľa vlákniny? Pri nadmernom príjme sa môžu objaviť: Pri veľmi vysokom príjme vlákniny môže byť zároveň náročnejšie zjesť dostatok energie a…
Pri vláknine neplatí, že čím viac jej zjeme, tým lepšie. Ideálne množstvo závisí od veku, zdravotného stavu, celkového jedálnička, príjmu tekutín aj individuálnej tolerancie trávenia. Koľko vlákniny denne? Pre väčšinu dospelých je dobrým orientačným cieľom približne 25 až 30 gramov vlákniny denne. Nie je však potrebné počítať každý gram. Oveľa dôležitejšie je pravidelne konzumovať pestrú…
Vláknina a tekutiny spolu úzko súvisia. Niektoré druhy vlákniny na seba viažu vodu, napučiavajú a ovplyvňujú objem a konzistenciu črevného obsahu. Preto pri zvýšení príjmu vlákniny treba myslieť aj na dostatočný príjem tekutín. Čo sa deje v čreve? Najmä rozpustná vláknina môže absorbovať vodu a vytvárať gélovitú štruktúru. To môže: Nerozpustná vláknina zase zvyšuje objem…
Vláknina je pre zdravé trávenie prospešná, ale črevá si na jej väčšie množstvo potrebujú zvyknúť. Ak človek zo dňa na deň výrazne zvýši príjem zeleniny, strukovín, celozrnných potravín, semien alebo vlákninových doplnkov, môže sa dočasne objaviť nafukovanie či iné tráviace ťažkosti. Čo sa deje v čreve? Niektoré druhy vlákniny sa v tenkom čreve nestrávia a…
Vláknina nie je iba „balast“, ktorý prejde tráviacim traktom. Časť vlákniny slúži ako potrava pre mikroorganizmy žijúce v hrubom čreve. Tie ju fermentujú a vytvárajú látky, napríklad mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré podporujú prostredie čreva. Ako vláknina pomáha tráveniu? Prečo môže byť po zvýšení vlákniny človeku nafúknuto? Črevné baktérie začnú spracovávať väčšie množstvo vlákniny…