Človek môže veľmi dobre rozumieť tomu, že jeho obavy sú prehnané, a napriek tomu sa podľa nich správať. Nie je to pokrytectvo ani nedostatok rozumu. Vedomé presvedčenie a automatické správanie totiž nie sú to isté. Môžeme si hovoriť: „Viem, že tá plechovka pravdepodobne nie je nebezpečná.“ A zároveň ju niekoľkokrát umyť, pretože mozog sa snaží…
Ktoré jednoduché hygienické návyky môžu znížiť riziko prenosu infekcií bez toho, aby sme žili v zbytočnom strachu? Hygiena nemusí znamenať neustále dezinfikovanie rúk, predmetov a domácnosti. Jej cieľom je znížiť reálne riziko infekcií, nie odstrániť všetky mikroorganizmy z nášho života. Medzi najpraktickejšie návyky patria: Najdôležitejšie je rozlišovať riziko Nie všetky kontakty s mikroorganizmami sú rovnako…
Plechovka môže vyzerať úplne čisto, no jej vrchná časť počas skladovania, prepravy a predaja prichádza do kontaktu s rôznymi povrchmi a prostredím. Ak z nej potom pijeme priamo, práve toto miesto sa dostáva do kontaktu s našimi perami. Preto môže byť utretie alebo opláchnutie plechovky pred otvorením jednoduchým a rozumným hygienickým návykom. Nejde pritom o…
Plechovka môže byť zvnútra úplne bezpečne uzavretá, no jej vonkajšia vrchná časť je počas skladovania a prepravy vystavená okolitému prostrediu. Preto sa na nej môžu nachádzať rôzne nečistoty a mikroorganizmy. To však ešte neznamená, že každá plechovka je zdravotne nebezpečná. Je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa na povrchu môže nachádzať, a tým, čo predstavuje…
Áno, prenos leptospirózy z kontaminovaného povrchu je biologicky možný, ale pri bežnej plechovke z obchodu je takéto riziko skôr veľmi nízke a nejde o typickú cestu nákazy. Ako by k prenosu vôbec muselo dôjsť? Leptospirózu spôsobujú baktérie rodu Leptospira, ktoré môžu infikované zvieratá vylučovať močom. Riziko vzniká predovšetkým vtedy, keď sa človek dostane do kontaktu…
Áno — vo väčšine bežných situácií je pitie priamo z plechovky bez jej opláchnutia bezpečné. Opláchnutie vrchnej časti je rozumný hygienický návyk, ale nie je podmienkou bezpečnosti pri každej plechovke. Čo je dôležité? Plechovka je uzavretý obal, takže jej obsah je počas skladovania chránený pred vonkajším prostredím. Vonkajší povrch však môže prísť do kontaktu s…
Hygiena má jeden dôležitý cieľ: znížiť zbytočné zdravotné riziká bez toho, aby sme sa začali báť všetkého, čoho sa dotkneme. To je niekedy ťažšie, než sa zdá. Keď počujeme o baktériách, vírusoch alebo ochoreniach, ľahko začneme premýšľať nad všetkými možnými scenármi. Čo ak bola plechovka na zemi? Čo ak sa jej dotkol chorý človek? Čo…
Opláchnuť plechovku pred pitím je maličkosť, ktorá zaberie len niekoľko sekúnd. Nemusí však ísť o prejav strachu z baktérií ani o snahu vytvoriť zo svojho okolia sterilné prostredie. Je to jednoducho praktický hygienický návyk. Plechovka má za sebou cestu od výroby cez skladovanie a prepravu až do obchodu. Počas nej môže byť vystavená prachu, nečistotám…
Plechovka môže byť z výroby dokonale uzavretá, no jej vonkajší povrch počas svojej cesty k spotrebiteľovi prichádza do kontaktu s prostredím. Kým sa dostane do našej ruky, môže prejsť balením, skladom, dopravou, regálom v obchode a napokon rukami zákazníkov. Obsah plechovky pritom zostáva chránený vo vnútri. Vonkajšia časť obalu je však vystavená okoliu. Práve preto…
Leptospiróza je bakteriálne ochorenie spôsobené baktériami rodu Leptospira. Keď sa o nej hovorí v súvislosti s potkanmi, často sa objaví aj otázka: „Môžem dostať leptospirózu z plechovky, po ktorej prešiel potkan?“ Táto predstava znie desivo, ale skutočný prenos je o niečo zložitejší. Nestačí, aby bol hlodavec niekde v blízkosti plechovky. Aby infekcia vznikla, musí sa…
Plechovka môže na prvý pohľad vyzerať úplne čistá, no jej vonkajší povrch nemusí byť hygienicky čistý. Kým sa dostane do našich rúk, prejde výrobou, balením, skladovaním, prepravou a napokon regálom v obchode. To neznamená, že každá plechovka je nebezpečná. Znamená to len, že povrch obalu nemožno automaticky považovať za čistý len preto, že vyzerá čisto….
Deti sa o oddychu neučia iba z toho, čo im hovoríme. Veľmi veľa sa učia pozorovaním nás. Môžeme im vysvetľovať, že majú spať, oddychovať a robiť si prestávky. Ak však sami neustále pobehujeme, odpovedáme na správy počas jedla, pracujeme večer a každú voľnú chvíľu vypĺňame povinnosťami, dieťa môže dostať inú správu: „Keď nič nerobím, robím…
Možno by sa na prvý pohľad nezmenilo nič dramatické. Päť alebo desať minút denne sa môže zdať príliš málo na to, aby to malo význam. Práve v tom však spočíva sila malých prestávok. Regenerácia nemusí začínať veľkou dovolenkou alebo voľným víkendom. Môže začať niekoľkými minútami, počas ktorých nemusíte nič riešiť. Treba však zostať realistická: pár…
Dlhodobé preťaženie sa nemusí prejaviť jedným výrazným príznakom. Častejšie ide o súbor menších zmien, ktoré sa postupne stanú normálnou súčasťou každodenného života. Človek si môže hovoriť: „Som len unavená.“ „Mám veľa práce.“ „Potrebujem dovolenku.“ Až neskôr si uvedomí, že už dlhší čas funguje úplne inak než predtým. 1. Oddych vás neosvieži tak ako kedysi Jedným…
Pocit viny pri oddychu je prekvapivo častý. Môže sa objaviť práve vtedy, keď si človek konečne sadne, odloží prácu alebo nechá domácnosť chvíľu tak. Namiesto úľavy však príde myšlienka: „Mala by som ešte niečo urobiť.“ To neznamená, že neviete oddychovať. Často to znamená, že ste si spojili svoju hodnotu s výkonom a užitočnosťou. Oddych sme…
Možno si na túto otázku ani neviete ľahko odpovedať. Nie preto, že by ste nikdy neoddychovali, ale preto, že „nič nerobiť“ je dnes prekvapivo ťažké. Keď si sadnete, možno automaticky vezmete mobil. Keď máte voľnú chvíľu, napadne vám, čo treba upratať. Keď je večer pokoj, ešte odpíšete na správu alebo dokončíte pracovnú úlohu. A tak…
Žijeme v kultúre, ktorá často zamieňa hodnotu človeka za jeho výkon. Čím viac stihneme, tým lepšie. Čím sme zaneprázdnenejší, tým máme pocit, že robíme dosť. A oddych si potom dovolíme až vtedy, keď je všetko hotové. Lenže zoznam povinností sa v skutočnom živote takmer nikdy nekončí. Vždy zostane ďalší e-mail, ďalšia úloha, ďalšie upratovanie, ďalší…
Ticho dnes nie je samozrejmosť. Aj keď práve nepracujeme, často počúvame hudbu, sledujeme videá, kontrolujeme telefón alebo reagujeme na správy. Naše telo môže sedieť v pokoji, ale mozog stále spracúva nové podnety. Preto môže byť chvíľa skutočného ticha prekvapivo osviežujúca. Nie preto, že by mozog počas ticha „nič nerobil“, ale preto, že na určitý čas…
Článok obsahuje výborné myšlienky, no pri kontrole sa našlo niekoľko chýb spôsobených nesprávnym kopírovaním (roztrhnuté vety, zduplikované a prekrývajúce sa fragmenty slov). Text som gramaticky opravil, vyčistil od týchto chýb a naformátoval pre lepšiu čitateľnosť. Chronický stres verzus obnova – prečo si nervový systém potrebuje pravidelne prepínať do režimu pokoja Stres sám o sebe nie…
V kultúre, ktorá často oceňuje výkon, môže oddych vyvolávať zvláštny pocit viny. Ak človek nepracuje, necvičí, neupratuje, nevzdeláva sa alebo niečo „nevybavuje“, môže mať pocit, že stráca čas. Lenže oddych nie je opakom aktivity ani dôkazom lenivosti. Je prirodzenou súčasťou fungovania organizmu. Rovnako ako sval potrebuje po záťaži regeneráciu, aj mozog a nervový systém potrebujú…