WhatsApp je na prvý pohľad predovšetkým aplikácia na komunikáciu s rodinou, kamarátmi alebo spolužiakmi. V skutočnosti však umožňuje oveľa širší kontakt medzi ľuďmi. Práve preto môže byť pre deti a mladších používateľov aj miestom, kde sa stretnú s neznámymi osobami, manipulatívnym správaním, podvodmi alebo obsahom, ktorý nie je primeraný ich veku. 1. Kontakt s cudzími…
Keď ide o online bezpečnosť, zákazy majú svoje miesto. Samy osebe však dieťa nepripravia na všetky situácie, s ktorými sa môže stretneút. Internet je príliš premenlivý na to, aby existoval zoznam pravidiel, ktorý pokryje každý podvod, manipuláciu, falošný profil či nečakanú správu. Oveľa dôležitejšie je postupne rozvíjať schopnosť dieťaťa zastaviť sa, premýšľať a rozhodnúť sa,…
Jedna jednoduchá rodinná dohoda môže výrazne ovplyvniť to, ako dieťa zareaguje, keď sa na internete stretne s niečím nepríjemným alebo podozrivým. „Ak ti niekto online napíše niečo, čo ťa vystraší, zneistí alebo od teba chce niečo, čomu nerozumieš, môžeš mi to kedykoľvek ukázať. Najskôr ti pomôžem, až potom budeme riešiť, čo sa stalo.“ Takáto veta…
Jedným z najdôležitejších pravidiel online bezpečnosti je naučiť dieťa, že internetový človek nemusí byť tým, za koho sa vydáva. Podvodník nemusí pôsobiť cudzo, podozrivo ani nepríjemne. Môže sa predstaviť ako rovesník, učiteľ, pracovník známej služby alebo dokonca ako niekto, koho dieťa pozná. Práve predstieraná dôveryhodnosť je jedným zo spôsobov, ako si útočník môže získať pozornosť…
Aha, ospravedlňujem sa za nepozornosť! Už bez odkazov na konci. Tu je kompletne skontrolovaný a opravený článok: Naučila som svoje dieťa, že nemá zdieľať osobné údaje ani fotografie s neznámymi ľuďmi? Je to jedna z najzákladnejších vecí, ktoré môže rodič dieťa naučiť. Samotná veta „cudzím ľuďom nič neposielaj“ však nemusí stačiť. Dieťa potrebuje rozumieť tomu,…
Možno áno – ale nie je dobré spoliehať sa na to, že dieťa manipuláciu automaticky rozpozná. Schopnosť odhaliť podvod alebo nátlak sa vyvíja s vekom, skúsenosťami a tým, ako často sa o podobných situáciách doma rozpráva. Dôležité je tiež uvedomiť si, že manipulácia je navrhnutá tak, aby pôsobila presvedčivo. Útočník nemusí dieťaťu povedať nič očividne…
Pri online bezpečnosti sa často sústreďujeme na heslá, nastavenia súkromia, rodičovské kontroly či limity času pri obrazovke. To všetko má svoje miesto. Existuje však ešte jedna forma ochrany, ktorá sa nedá nastaviť v aplikácii: dieťa musí vedieť, že môže prísť za rodičom, keď sa online niečo pokazí. Podozrivá správa, nepríjemný kontakt, vydieranie, podvod alebo nevhodný…
Najlepšou ochranou dieťaťa pred online manipuláciou nie je vytvoriť mu svet bez rizika. Taký svet neexistuje. Dôležitejšie je naučiť ho rozpoznať podozrivú situáciu, zastaviť sa a vedieť, za kým môže prísť po pomoc. Cieľom preto nie je dieťa vystrašiť vetami typu „na internete sú samí nebezpeční ľudia“. Potrebuje skôr pochopiť, že online prostredie má svoje…
Manipulácia na internete nemusí na prvý pohľad vyzerať ako podvod. Často začína úplne obyčajnou správou, ponukou pomoci alebo zdanlivo nevinnou hrou. Rozdiel je v tom, ako druhý človek reaguje, keď dieťa zaváha alebo nechce urobiť to, čo od neho požaduje. Práve spôsob vytvárania tlaku môže byť dôležitejší než samotná ponuka. „Musíš to urobiť hneď“ Jedným…
Deti na internete spoločne hrajú, súťažia alebo sa pripájajú do rôznych komunít. Práve preto sa môžu stretnúť aj so sociálnym inžinierstvom – manipuláciou, pri ktorej sa niekto snaží dieťa presvedčiť, aby prezradilo informácie, kliklo na odkaz, poslalo peniaze alebo urobilo niečo, čo by za bežných okolností neurobilo. Pri deťoch je problémom najmä to, že podvodník…
Sociálne inžinierstvo je spôsob útoku, pri ktorom útočník neútočí primárne na technológiu, ale na človeka. Snaží sa ho presvedčiť, vystrašiť, zmanipulovať alebo dostať pod časový tlak tak, aby sám poskytol informáciu, otvoril prístup alebo vykonal určitú akciu. Pre útočníka môže byť jednoduchšie presvedčiť človeka, aby mu prezradil heslo, než technicky prelomiť zabezpečenie systému. Prečo to…
Ak chceme, aby sa zmena prejavila nielen v myslení, ale aj v automatických reakciách tela, nemusíme hľadať jednu dokonalú techniku. Oveľa dôležitejšie sú malé skúsenosti, ktoré pravidelne opakujeme. Nervový systém sa tak postupne učí, že nemusí byť neustále v pohotovosti a že medzi napätím a automatickou reakciou môže existovať aj priestor na voľbu. 1. Začínať…
Kniha alebo kurz môžu byť veľmi užitočné. Môžu nám dať jazyk, vysvetlenie aj nový pohľad na vlastné správanie. Môžeme si vďaka nim uvedomiť, prečo reagujeme určitým spôsobom a čo by sme chceli robiť inak. Problém je, že automatická reakcia nie je iba informácia uložená v hlave. Je to naučený spôsob reagovania, ktorý sa aktivuje často…
Skutočná zmena sa nemusí prejaviť tým, že už nikdy necítite stres, strach alebo napätie. Častejšie ju spoznáte podľa toho, čo sa deje po aktivácii – ako rýchlo si všimnete svoju reakciu, či máte možnosť voľby a ako ľahko sa dokážete vrátiť do pokoja. Intelektuálne pochopenie môže znieť: „Viem, že nemusím všetko kontrolovať.“ Skutočná zmena sa…
Existuje rozdiel medzi intelektuálnym pochopením a tým, keď sa určitá skúsenosť stane pre nervový systém skutočne známou a bezpečnou. Človek môže mať veľmi jasné vysvetlenie svojho správania, vedieť, odkiaľ pochádza jeho strach, a dokonca vedieť, ako by chcel nabudúce reagovať. Napriek tomu môže telo v rozhodujúcej chvíli spustiť starú automatickú reakciu. Nie je to rozpor….
Je to veľmi bežné. Môžete presne vedieť, že by bolo lepšie zostať pokojná, nebrať si všetko osobne, neustupovať, neutekať alebo nezačať všetko kontrolovať – a napriek tomu v náročnej chvíli urobíte presný opak. Neznamená to, že ste sa nič nenaučili. V stresovej situácii sa často aktivujú staršie a automatickejšie vzorce skôr, než sa dostane k…
Pocit bezpečia nie je iba príjemná myšlienka. Keď sa človek cíti dostatočne bezpečne, jeho nervový systém nemusí byť neustále pripravený na hrozbu. To môže ovplyvniť napätie svalov, dýchanie, srdcovú frekvenciu, pozornosť aj spôsob, akým reagujeme na stres. Dôležité však je, že bezpečný nervový systém neznamená nervový systém, ktorý nikdy necíti stres. Znamená skôr väčšiu schopnosť…
Môžeme dokonale rozumieť tomu, čo by sme mali robiť, a napriek tomu robiť stále to isté. Vieme, že by sme mali viac oddychovať, menej kontrolovať telefón, pokojnejšie reagovať v konflikte alebo sa nebáť každej možnej hrozby. Vedomosť však ešte nie je návyk. Mozog sa neučí iba z informácií. Učí sa najmä zo skúseností, ktoré opakovane…
Keď hovoríme o somatickej zmene, myslíme tým zmenu, ktorá sa prejaví aj v telesnom prežívaní a automatických reakciách. Nestačí teda iba pochopiť: „Tohto sa už nemusím báť.“ Postupne sa mení aj to, ako na danú situáciu reaguje telo. Človek môže napríklad rozumovo vedieť, že konflikt nemusí znamenať odmietnutie, no jeho telo sa pri zvýšenom hlase…
Keď hovoríme, že „telo si pamätá“, nejde o to, že by svaly alebo orgány uchovávali spomienky rovnakým spôsobom ako mozog. Ide skôr o to, že opakované skúsenosti môžu meniť spôsob, akým nervový systém vyhodnocuje situácie, pripravuje telo na reakciu a vracia sa do pokoja. Preto môže človek rozumovo vedieť, že je v bezpečí, a napriek…