Všetko o komplexnej starostlivosti a zdravej výžive detí na jednom mieste. Získajte overené tipy na správne stravovanie, hygiene, budovanie denného režimu a zdravý vývin od bábätka po školáka.
Starostlivosť o seba je často vnímaná ako niečo, čo si mama môže dovoliť až vtedy, keď sú splnené všetky povinnosti. V skutočnosti je však pravidelný oddych, čas na vlastné potreby a psychická pohoda základom spokojného rodinného života. Keď sa mama stará o seba, neprospieva len sebe, ale celej rodine. Spokojná mama vytvára pokojnejšie prostredie Psychická…
Priateľstvá zohrávajú dôležitú úlohu v duševnom zdraví každej mamy. V období, keď sa väčšina energie sústreďuje na starostlivosť o deti, domácnosť a prácu, môžu byť kvalitné vzťahy s priateľmi zdrojom podpory, porozumenia a oddychu. Nie sú len príjemným spestrením života, ale aj účinnou prevenciou vyhorenia. Prečo sú priateľstvá také dôležité? 1. Pocit, že na všetko…
Byť mamou patrí medzi najnáročnejšie životné úlohy. Každý deň sa stará o potreby svojich detí, domácnosť, partnera a často aj o prácu. Popri tom však môže zabudnúť na svoje vlastné potreby. Čas pre seba jej pomáha načerpať nové sily a byť spokojnejšou ženou aj mamou. 1. Obnova fyzických a psychických síl Každodenné povinnosti môžu byť…
Keď chceme deťom urobiť radosť, často premýšľame nad novou hračkou, výnimočným výletom alebo drahým darčekom. Hoci takéto zážitky môžu byť príjemné, výskumy ukazujú, že dlhodobé šťastie detí vzniká predovšetkým z kvalitných vzťahov a každodenných spoločných chvíľ. Deti si totiž najčastejšie nepamätajú, koľko ich hračka stála, ale ako sa pri svojich blízkych cítili. Plná pozornosť je…
Domov je pre dieťa oveľa viac než miesto, kde býva. Je to priestor, kde sa učí dôverovať, zvládať emócie, objavovať svet a budovať vzťahy. Práve atmosféra v rodine má veľký vplyv na jeho psychický vývoj, sebavedomie aj pocit šťastia. Dobrou správou je, že dieťa nepotrebuje dokonalých rodičov ani dokonalú domácnosť. Najviac potrebuje lásku, prijatie a…
Každý rodič chce, aby jeho dieťa vyrastalo šťastné a spokojné. Neexistuje však univerzálny návod na dokonalú výchovu. Výskumy z oblasti psychológie a vývinu detí ukazujú, že šťastie detí nezávisí od množstva hračiek, drahých dovoleniek ani dokonale naplánovaného programu. Oveľa väčší význam majú každodenné vzťahy, pocit bezpečia a spôsob, akým rodičia na svoje deti reagujú. Mnohé…
Šťastné detstvo netvoria veľké udalosti ani drahé darčeky. Oveľa väčší význam majú drobné každodenné okamihy, ktoré sa pravidelne opakujú. Práve rodinné rituály dávajú deťom pocit istoty, bezpečia a spolupatričnosti. Pomáhajú vytvárať spomienky, posilňujú vzťahy a ukazujú deťom, že sú dôležitou súčasťou rodiny. Nemusia byť zložité ani časovo náročné. Dôležitá je ich pravidelnosť a spoločné prežívanie….
Hoci deti vyrastajú v odlišných kultúrach, jedno majú spoločné – potrebujú lásku, bezpečie, hru a pocit, že niekam patria. Zaujímavé je, že rodičia v rôznych krajinách pristupujú k výchove odlišne a mnohé ich zvyky môžu byť inšpiráciou aj pre nás. Neexistuje univerzálny recept na šťastné detstvo, no niektoré princípy sa opakujú naprieč svetom. Dánsko –…
Deti nepotrebujú špeciálne programy ani drahé pomôcky, aby mohli využívať benefity pobytu v prírode. Obyčajná hra na záhrade, v parku alebo na ihrisku im poskytuje pohyb, kontakt s prírodným prostredím a množstvo podnetov, ktoré môžu podporovať zdravý vývoj črevného mikrobiómu aj imunitného systému. Najväčší prínos prináša pravidelnosť – krátky pobyt vonku každý deň je spravidla…
Neexistuje presne stanovený počet minút, po ktorých začne pobyt v prírode pozitívne ovplyvňovať zdravie alebo črevný mikrobióm. Odborníci sa však zhodujú, že pravidelný každodenný pobyt vonku je pre deti veľmi prospešný. Dôležitejšia než presný čas je pravidelnosť a možnosť aktívne sa hrať a objavovať okolie. Každý pobyt vonku – či už na ihrisku, v parku,…
Áno, pravidelný pobyt vonku a hra v prírodnom prostredí môžu byť jedným z faktorov, ktoré podporujú zdravý vývoj črevného mikrobiómu. Výskumy naznačujú, že deti, ktoré sú v primeranom kontakte s prírodou, prichádzajú do styku s väčšou rozmanitosťou mikroorganizmov. Táto rozmanitosť môže prispieť k správnemu dozrievaniu mikrobiómu aj imunitného systému. Je však dôležité zdôrazniť, že hra…
Každý rodič chce svoje dieťa chrániť pred ochoreniami. Zároveň je však prirodzené, že deti pri objavovaní sveta lezú po tráve, stavajú hrady z piesku, zbierajú kamienky alebo sa zašpinia od hliny. Dobrou správou je, že zdravý vývoj dieťaťa nevyžaduje sterilné prostredie, ale rozumnú rovnováhu medzi hygienou a prirodzeným kontaktom s okolím. Primeraná hygiena chráni pred…
Imunitný systém dieťaťa sa po narodení postupne vyvíja a učí rozpoznávať, na čo má reagovať a čo je pre organizmus neškodné. Tento proces ovplyvňuje viacero faktorov – genetika, výživa, spánok, pohyb, očkovanie aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Významnú úlohu zohráva aj pravidelný kontakt s prírodou. Pobyt vonku totiž prináša nielen pohyb a čerstvý vzduch,…
Pôda a rastliny sú plné života, ktorý voľným okom nevidíme. V jednej hrsti zdravej pôdy môžu žiť miliardy mikroorganizmov – baktérie, huby a ďalšie drobné organizmy, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v prírode aj v zdraví človeka. Hoci si slovo „mikróby“ často spájame s chorobami, väčšina mikroorganizmov v prírode je neškodná alebo dokonca prospešná. Kontakt s…
Pobyt v prírode je pre deti oveľa viac než len zábava. Kontakt s trávou, pôdou, stromami či čerstvým vzduchom prináša množstvo podnetov, ktoré podporujú správny vývoj organizmu. V posledných rokoch sa čoraz viac skúma aj to, ako môže príroda vplývať na mikrobióm – spoločenstvo mikroorganizmov žijúcich na našej koži, v ústach aj v črevách. Hoci…
Silné emócie sú prirodzenou súčasťou života. Strach, hnev, smútok, napätie či veľké nadšenie môžu aktivovať telo – zrýchli sa tep, zmení sa dýchanie, napnú sa svaly a niekedy sa objavia aj telesné prejavy, napríklad bolesť bruška, pocit stiahnutého hrdla, pokašliavanie alebo únava. Cieľom nie je emócie potlačiť, ale naučiť telo a myseľ bezpečne ich spracovať….
Stres je prirodzená reakcia organizmu na záťaž. Keď sa cítime ohrození, preťažení alebo pod tlakom, mozog aktivuje obranné mechanizmy, ktoré pripravia telo na rýchlu reakciu. Táto odpoveď neovplyvňuje len psychiku, ale aj imunitný systém, hormóny, dýchanie a fungovanie slizníc. Krátkodobý stres môže byť užitočný – pomáha nám sústrediť sa a reagovať. Ak však napätie trvá…
Áno, silné emócie môžu u niektorých ľudí vyvolať alebo zhoršiť príznaky ako pokašliavanie, škrabanie v hrdle, pocit hlienu v krku či upchatý nos. Neznamená to však, že stres vytvorí vírusovú infekciu alebo „spôsobí nádchu“ rovnakým spôsobom ako prechladnutie. Skôr ovplyvňuje reakciu nervového systému, slizníc a vnímanie telesných pocitov. Telo a psychika sú prepojené a pri…
Mnohí ľudia si všimnú, že v období veľkého napätia, pracovného tlaku alebo silných emócií začnú častejšie pokašliavať, majú upchatý nos alebo pocit, že „na nich niečo lezie“. Nejde pritom len o náhodu. Stres dokáže ovplyvniť nervový systém, sliznice aj obranyschopnosť organizmu. Telo a psychika sú úzko prepojené a dlhšie trvajúce napätie môže meniť spôsob, akým…
Emócie nie sú len „v hlave“. Každý pocit, ktorý prežívame – radosť, strach, hnev, smútok či napätie – spúšťa v tele množstvo biologických reakcií. Mozog neustále komunikuje s nervovým systémom, hormónmi, imunitou aj svalmi a ovplyvňuje, ako sa cítime po fyzickej stránke. Preto môžeme pri silných emóciách cítiť napríklad zrýchlený tep, stiahnutý žalúdok, napäté svaly…