Keď ochorie jedno dieťa, rodič má pocit, že dom sa zmení na vírusové laboratórium Dobrá správa: riziko sa dá reálne znížiť, aj keď ho nedokážeme stlačiť na nulu.
Najúčinnejšie kroky (v praxi fungujú)
Ruky, ruky, ruky
umývať mydlom a vodou po každom kontakte s chorým dieťaťom
naučiť súrodencov umývať si ruky pred jedlom a po toalete
krátke nechty = menej vírusov
Oddelenie v rámci možností
ak sa dá, oddelené spanie
minimalizovať spoločné hry zblízka (tvár–tvár)
nepožičiavať si poháre, príbory, cumlíky
Domácnosť „pod kontrolou“
denne dezinfikovať kľučky, vypínače, stoly, hračky
choré dieťa má vlastný uterák
Hygiena dýchania
učiť dieťa kýchať/kašľať do lakťa
papierové vreckovky hneď vyhodiť
často vetrať
Oči a tvár – kritické miesta
upozorňovať deti, aby si nechytali oči, nos a ústa
pri zápale spojiviek nedovoľ zdieľanie uterákov
Ak je v dome bábätko
tu treba byť prísnejšia:
choré dieťa k bábätku nepúšťať zblízka
rodič si umyje ruky pred každým kontaktom s bábätkom
zvážiť nosenie rúška pri starostlivosti o bábätko
Čo väčšinou nepomáha (alebo len minimálne)
„zázračné“ sirupy na imunitu
preventívne lieky
nadmerná dezinfekcia bez umývania rúk
Realistické očakávanie
Aj pri všetkých opatreniach sa môže stať, že sa súrodenec nakazí — nie je to zlyhanie rodiča. Cieľom je:
znížiť vírusovú nálož
prípadne dosiahnuť miernejší priebeh
