Výraz „syndróm skleneného dieťaťa“ (angl. glass child syndrome) označuje psychologický a rodinný fenomén, nie zdravotnú diagnózu.
Používa sa pre súrodencov detí, ktoré majú vážne ochorenie, postihnutie alebo špeciálne potreby.
Prečo „sklenené dieťa“?
Tieto deti sa často nazývajú „sklenené“, pretože rodičia cez ne akoby „prehliadajú“ – väčšina pozornosti, času a energie sa sústreďuje na choré dieťa.
„Sklenené“ môže tiež znamenať, že sú krehké vo vnútri, aj keď navonok pôsobia silne.
Typické črty syndrómu:
Pocit prehliadania alebo zanedbávania – rodičia venujú viac starostlivosti súrodencovi so špeciálnymi potrebami.
Predčasná zrelosť – zdravé dieťa sa učí byť samostatnejšie, aby nezaťažovalo rodičov.
Vnútorný tlak – má pocit, že nesmie robiť problémy a musí byť „dobré dieťa“.
Emocionálna krehkosť – môže sa objaviť smútok, pocit viny, žiarlivosť, ale aj hrdosť a ochrana súrodenca.
Dôležitosť podpory
Rodičia by mali myslieť aj na rovnováhu pozornosti – aj zdravé dieťa potrebuje pochvalu, lásku a priestor pre svoje záujmy.
Vhodné je zapojiť ho do starostlivosti o súrodenca, ale zároveň mu nechať vlastný život a detstvo.
Psychologická podpora (napr. rodinná terapia) môže pomôcť predísť dlhodobým následkom na psychiku.
