Pri striedavej starostlivosti sa môže ľahko stať, že sledujeme najmä to, či presuny prakticky fungujú. Dieťa sme vyzdvihli, taška je zbalená, úlohy sú hotové a harmonogram sa dodržal. To však ešte neznamená, že presuny zvláda aj emocionálne. Niekedy nám dieťa nepovie: „Som z toho unavené.“ Ukáže nám to svojím správaním. Po presune môže byť jednoducho…
Pri striedavej starostlivosti nemusí byť cieľom vytvoriť dve úplne rovnaké domácnosti. Mama a otec môžu mať odlišný štýl výchovy, iný režim aj vlastné pravidlá. Dieťa sa dokáže naučiť, že u mamy platí niečo iné ako u otca. Otázkou však je, koľko prispôsobovania od neho požadujeme a či sa pri ňom stále cíti bezpečne. Deti sa…
Pri striedavej starostlivosti môže byť ľahké sústrediť sa na praktické veci. Kde bude dieťa spať. Kedy sa presúva. Kto ho vyzdvihne. Kde má školské veci. Či majú obaja rodičia rovnaké pravidlá. Za tým všetkým sa však skrýva dôležitejšia otázka: Cíti sa moje dieťa v oboch domácnostiach skutočne doma? Nie iba fyzicky. Ale aj emocionálne. Stabilita…
Keď dieťa pravidelne prechádza medzi dvoma domácnosťami, dospelý môže vidieť najmä praktickú stránku: kto ho vyzdvihne, kde bude spať, kedy má školu, čo si treba zbaliť. Dieťa však môže prežívať oveľa viac. Preň nejde iba o presun z jedného miesta na druhé. Každý presun môže znamenať lúčenie, zmenu prostredia, prispôsobenie sa inému režimu a opätovné…
Striedavá starostlivosť nie je iba otázkou kalendára a toho, koľko nocí dieťa strávi u každého rodiča. Je to spôsob každodenného života, ktorý ovplyvňuje jeho pocit bezpečia, vzťahy, školu, oddych aj to, ako vníma svojich rodičov. Citlivo nastavená striedavá starostlivosť preto nemusí znamenať, že všetko bude dokonale rovnomerné. Dôležitejšie je, aby bola predvídateľná, zvládnuteľná a prispôsobená…
Keď dieťa strieda dve domácnosti, môže sa zdať, akoby malo dva úplne odlišné režimy. V jednej domácnosti zaspáva bez problémov, v druhej sa večer naťahuje. U jedného rodiča si samo pripraví veci do školy, u druhého všetko odkladá. Niekde rešpektuje pravidlá bez väčšieho odporu, inde sa zdá, že neustále skúša hranice. Pre rodiča to môže…
Pri striedavej starostlivosti sa často objavuje otázka, či je pre dieťa lepšia stabilita jedného prostredia, alebo pravidelné striedanie dvoch domácností. Na prvý pohľad sa môže zdať, že dieťa potrebuje predovšetkým jedno stále miesto. V skutočnosti však stabilita neznamená iba jednu adresu. Dieťa môže mať dva domovy a napriek tomu sa cítiť stabilne. Rozhodujúce je najmä…
Striedavá starostlivosť môže dieťaťu priniesť blízky vzťah s oboma rodičmi. Zároveň však znamená, že pravidelne prechádza medzi dvoma domácnosťami, dvoma režimami a niekedy aj dvoma odlišnými spôsobmi fungovania. Pre dospelého môže byť rozdiel medzi domácnosťami iba otázkou štýlu. Pre dieťa môže byť niekedy únavné neustále premýšľať: „Ako to funguje tu?“ Dve domácnosti, dva svety pravidiel…
Keď dieťa žije medzi dvoma domácnosťami, môže mať pocit, že jeho svet je rozdelený medzi dve miesta, dva režimy a niekedy aj dve odlišné pravidlá. Pre rodičov môže byť náročné nastaviť fungovanie tak, aby sa dieťa necítilo, že musí medzi nimi neustále prechádzať z jedného sveta do druhého. Dve domácnosti však nemusia znamenať dva oddelené…
Niekedy sa od mamy očakáva, že bude reagovať okamžite. Dieťa plače, hnevá sa, vzdoruje alebo niečo potrebuje – a mama má pocit, že musí hneď konať. Čo ak však nemusím reagovať v prvej sekunde? Čo ak si môžem najskôr dovoliť zastaviť sa, nadýchnuť a všimnúť si, čo sa deje vo mne? Možno by sa nezmenilo…
Ako mamy máme často silnú potrebu pomáhať. Keď vidíme, že sa dieťa trápi, hnevá, nevie si poradiť alebo mu niečo nejde podľa predstáv, automaticky chceme zasiahnuť. Veď nechceme, aby sa trápilo. Niekedy však pomáhame aj v situáciách, ktoré by dieťa pri troche času, podpory a priestoru zvládlo samo. Nie preto, že mu neveríme. Často preto,…
Keď sa dieťa hnevá, plače, kričí alebo odmieta spolupracovať, môže byť veľmi ťažké zostať pokojná. Jeho emócia je intenzívna a náš mozog ju môže vnímať takmer ako výzvu, na ktorú musíme okamžite reagovať. Možno zvýšime hlas, začneme veľa vysvetľovať alebo máme potrebu situáciu čo najrýchlejšie ukončiť. Niekedy však najdôležitejšie nie je, aby sa dieťa okamžite…
Detský plač, vzdor alebo nepokoj niekedy vyvolajú v mame oveľa silnejšiu reakciu, než by sama čakala. Dieťa sa rozplače a mama okamžite cíti napätie. Dieťa odmietne spolupracovať a v nej sa objaví hnev. Dieťa sa začne báť a mama začne cítiť strach spolu s ním. Nie vždy reagujeme iba na to, čo sa deje teraz….
Keď dieťa plače, kričí, vzdoruje alebo sa bojí, prirodzene chceme, aby sa čo najskôr upokojilo. Niekedy však jeho emócia spustí takú silnú reakciu v nás, že už nereagujeme iba na potreby dieťaťa. Snažíme sa zároveň zbaviť vlastného napätia. A práve vtedy môže byť užitočné zastaviť sa a položiť si jednoduchú otázku: „Potrebuje teraz upokojiť moje…
Keď je dieťa rozrušené, nahnevané, vystrašené alebo plače, môže byť veľmi ťažké zostať pokojnou. Jeho emócia sa často prenesie aj na nás. Dieťa zvýši hlas a my začneme hovoriť hlasnejšie. Ono plače a nám sa stiahne žalúdok. Ono stráca kontrolu a my máme pocit, že ju musíme okamžite získať. Práve v takých chvíľach však dieťa…
Keď máme deti, potreba mať veci pod kontrolou môže pôsobiť ako prirodzená súčasť starostlivosti. Chceme vedieť, kde sú, čo jedia, kedy spia, či sú v poriadku, čo ich čaká a či sme na nič nezabudli. Kontrola nám môže dávať pocit bezpečia. Problém nastáva vtedy, keď máme pocit, že musíme kontrolovať všetko, pretože inak sa určite…
Plač dieťaťa môže byť pre mamu veľmi silným spúšťačom. Niekedy stačí niekoľko sekúnd a telo zareaguje skôr, než stihneme premýšľať. Rozbúši sa srdce, stiahne žalúdok, zrýchli sa dych a v hlave sa objaví jediná myšlienka: „Musím to okamžite zastaviť.“ Ak sa k tomu pridá pocit bezmocnosti, podráždenie alebo strach, môže sa zdať, že detský plač…
Mamina úzkosť nemusí vyzerať ako veľký strach alebo panický záchvat. Niekedy sa ukrýva v úplne obyčajných situáciách – keď dieťa mešká, nechce jesť, plače, ochorie, ide prvýkrát samo na ihrisko alebo keď sa niečo neudeje podľa plánu. Môže sa prejavovať ako neustále premýšľanie, kontrolovanie, potreba mať všetko pod dohľadom alebo pocit, že ak na chvíľu…
Keď je naše dieťa vystrašené, plače, hnevá sa alebo prežíva veľké emócie, prirodzene máme potrebu urobiť všetko pre to, aby sa čo najskôr upokojilo. Niekedy však môže byť ťažké rozlíšiť, či sa snažíme pomôcť dieťaťu zvládnuť jeho emóciu, alebo sa v skutočnosti snažíme zbaviť vlastného nepokoja, ktorý v nás jeho správanie vyvoláva. Táto otázka nie…
Vzťah medzi rodičmi a starými rodičmi môže byť veľkým darom pre celú rodinu. Nemusí však fungovať automaticky. Každá generácia má svoje predstavy, potreby, hranice aj očakávania. Cieľom nemusí byť, aby všetci robili veci rovnako. Oveľa dôležitejšie je vytvoriť vzťah, v ktorom sa nikto necíti využívaný, kontrolovaný ani odsunutý. Najskôr si povedzme, čo od seba očakávame…